Sme svojpomocnou skupinou občanov zdravotne postihnutých ochorením sclerosis multiplex, z regiónu Nitry. Po rozpade Zväzu invalidov a roztrieštení sa zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky, so skupinou rovnako zdravotne postihnutých, začali sme hľadať kontakty na občanov na spomínané ochorenie v spádovej oblasti Nitra.

     Po prvých obtiažnych a nie celkom úspešných krokoch, ktoré sa začali na jeseň roku 1990, sa nám podarilo zvolať začiatkom marca 1992, ustanovujúce zasadnutie Klubu sclerosis multiplex Nitra. Od tej doby podstata práce spočíva v aktivizácii zdravotne postihnutých na ochorenie sclerosis multiplex, ktorí sa po stanovení diagnózy uzatvárajú sami do seba, nakoľko vedomosti o ochorení boli veľmi strohé najmä medzi ostatnými spoluobčanmi. Vonkajšie prejavy ochorenia, problémy s chôdzou, stabilitou, zrakom a dalšie, ich ešte väcšmi tlačili do kúta a pocit hanby im zahatával cestu na verejnosť do bežného života, čím ešte viac znásoboval utrpenie a napomáhal progredovaniu choroby.

     Cieľom bolo a stále je dostať takýchto ľudí von z uzatvoreného priestoru i keď len malou formou kontaktu, navštevovaním klubu, kde sa budú stretávať rovnako postihnutí ľudia, ktorí si nemusia vysvetlovať vonkajšie prejavy ochorenia, ale skôr si vymienať skúsenosti pri zdolávaní prekážok spojených s ochorením, zmeny životosprávy, trávenie voľných chvíl a hľadanie spoločnej cesty.

     Po počiatočných pomalých rozbehoch, sa klub vo svojej činnosti rozbehol a začal si na svoje zasadnutia prizývať ľudí zo spoločenského, kultúrneho i vedeckého života, ktorí boli ochotní bez nároku na odmenu, podeliť sa o svoje skúsenosti a v neformálnej besede priviesť osadenstvo na iné myšlienky. Už i po zabehnutí činnosti klubu, sme sa museli potĺkať s problémami priestorov na zasadnutia klubov, nakoľko nie vždy sa našli ľudia s pochopením pre podporu takejto činnosti. I to odbúravalo veľa síl, ktoré sme mohli venovať činnosti klubu a svojim, ako ich nazývame „klubákom“.

     Vyššiu formu práce sme dosiahli organizovaním rekondičných pobytov, ktoré sa veľmi osvedčili a boli veľmi žiadané členmi nitrianskeho klubu, najmä preto, že sa na nich predvádzali relaxačné cvičenia. Na tieto aktivity bolo potrebné získať finančné prostriedky, ktoré sme získavali cestou spracovania projektov na granty a osobnými návštevami v organizáciách cestou sponzoringu.

     Po osobných skúsenostiach ako i pri napĺňaní hlavnej myšlienky o pomoci druhým, získali sme pre spoluprácu nestora jogy, aby sme spolu vybrali cviky, ktoré toto cvičenie a filozofia môžu eliminovať aspon čiastočne defekty, ktoré sprevádzajú vyššie spomínané ochorenie.

     Spracovali sme a obhájili dva projekty z prostriedkov PHARE, jeden na dodanie výpočtovej techniky a druhý podstatne väčší, na vyhotovenie videopásky s cvičením a k tomu, zadováženie publikácie, ktorá predvedené cviky popisuje a s nimi korešponduje. Táto pomôcka je vhodná nielen pre zdravotne postihnutých ochorením sclerosis multiplex, ale i pre iných a to nielen zdravotne postihnutých (pre všetkých, ktorí chcú pomôct svojmu zdraviu a tým predchádzať ochoreniam).

     Doposiaľ každoročne organizujeme rekondičné pobyty členov klubu sclerosis multiplex Nitra, so snahou ich skvalitnenia resp. prechodu na rekondično-rehabilitačné pobyty s orientovaním sa na zariadenia poskytujúce služby i vozičkárom, napriek tomu, že finančné nároky na takéto pobyty sú omnoho vyššie. Účel je však pre nás dominantným a rozhodujúcim faktorom.

     Jedným zo zamyslenia sa hodným prvkov v živote klubu, pre jeho úspešné napredovanie, je dlhodobý a pretrvávajúci výkon funkcie predsedu klubu, ktorý síce svoju dobrovolnú a nehonorovanú prácu vykonáva nepretržite od počiatkov, a ako to bolo spomenuté vyššie, i keď začiatky boli skôr odrádzajúce ako povzbujúce, jeho viera v dobro človeka a v naplnení svojho poslania, ako i v obklopení sa ľudmi, ktorí sú mu nápomocní, nakoľko ochorenie si vyberá svoju daň pomaly, je silnejšia ako pohodlie nečinnosti. Treba zvážiť či je to všetko na prospech klubu, aby sa jeho prvopočiatočná myšlienka nezvrhla a aby chodiť na zasadnutia klubu boli stále zaujímavé a atraktívne pre všetkých členov klubu.

     Zasadnutia sú medzi členmi obľúbené a radosť pri stretnutiach je najväcšou a často krát jedinou odmenou. Tohto roku si pripomíname pätnáste výročie od počiatočných krokov svojej dobrovolníckej práce, pričom si ani neuvedomujeme, že naše kroky raz budú takto hodnotené.

     Väcšina zdravotne postihnutých na ochorenie sclerosis multiplex sa potýka s problémami návratu do spoločenského života, nakoľko si myslí, že vonkajšie prejavy ochorenia im v tom bránia. Vytváranie svojpomocných skupín napomáha v značnej miere prekonávať tieto problémy, lebo ak sa už človek rozhýbe tým, že sa zúčastňuje zasadnutí klubu, i ked iba aspoň sporadicky, dochádza u neho i nevedomky ku kontaktu s okolím, ktoré nepriamo vníma a pomaly sa u neho odbúrava pocit strachu a pocit sledovanosti okolia. Narušením tejto bariéry sa sám odváži prísť do kolektívu a tým sa jeho život stáva zmysluplnejší a plnohodnotnejší, stáva sa i pre svoje okolie znesitelnejším, čím zmenšuje možnosť vytvárania stresových situácií.

     Dôležitosť nášho konania pre skupinu zdravotne postihnutých a to i na ochorenie sclerosis multiplex je najmä v tom, že im pomáha neformálnou formou dokázať, že i so zdravotným postihnutím sa dá žiť plnohodnotný život, len je si potrebné uvedomiť podmienky, za ktorých to všetko ide. Nie plakať nad osudom života a „lamentovaním“ nad nemohúcnosťou, ale pozitívnym pohľadom a radosťou z toho čo mi je umožnené a snahou dosiahnuť ešte trochu viac, čím si sami podvedome pripravujeme motiváciu.

     Výsledkom nášho snaženia je spokojnosť na tvárach okolia, v ktorom pôsobíme, radosť so stretnutí, ako i radosť z nášho občasníka, ktorý už deviatym rokom vychádza pod názvom Zoborské kluboviny. Tešia sa z neho najmä už nechodiaci, ktorým sa priblíži život z diania klubu, ked už sa ho sami nemôžu zúčastniť priamo a osobne na zasadnutiach klubu.

     Rekapitulácie mne osobne nikdy neboli sympatické, lebo pripomínali, že starneme a že ubehol určitý kus nášho života. Na druhej strane som spokojný, že sám sebe môžem zaspievať cast známej piesne „.... žiť zato stálo ...“ A to je to podstatné, čo má zmysel i pre tento kolektív a pre dalšie napredovanie života a existencie tohto kolektívu, ktorý nesie, napriek mnohým neprajníkom a závistlivcom, pekný názov „Klub sclerosis multiplex Nitra“. Som pyšný na to, že naši členovia sa hrdia, že sú jeho členmi na verím, že sami spravia všetko preto, aby táto hrdosť pretrvávala a napomáhala napĺňať jeho poslanie.

     Tieto stroho rekapitulované kroky našej doterajšej činnosti neboli samovolné, ich odvíjanie je späté s menom, žial dnes už zosnulého Dr. Csádera, ktorý sa nás ujal ako opustené mláda, ktoré má snahu po živote, ale nevie kam sa pohnúť a čo očakávať od okolitého života. Dodnes nám držia palce zástupcovia Klinickej psychológie, ktorých taktiež pomocná ruka, hlavne v začiatkoch bola nadmieru cenná. Velmi si ceníme spoluprácu zástupcov Mestského zastupiteľstva, ktorí nám pomohli pri hľadaní priestorov na naše schádzanie sa. Určitú dobu nám boli i finančne nápomocní, široký záber členskej základne čo do teritória, však ukončil tento bod spolupráce. Nie len ekonomická pomoc Neurologickej nadácie, ale priamy kontakt s prednostom Neurologickej kliniky doc. MUDr. Miroslavom Brozmanom, CSc., bol morálnou podporou našej práce. Nezabudnuteľnými svetielkami na našej ceste zašedlým životom boli dve hviezdičky - pani Dr. Brežná a pán Letko. Dodnes v nás rezonujú ich rady a nepredstieraná láska k nám.

     Mali sme veľa sponzorov, najvytrvalejšími zostali CESTY NITRA, a. s. a súkromný podnikateľ pán Marián Trabalík. Nezabúdame však ani na Slovenskú poisťovnu, Podravku či Nitriansku komunálnu spoločnosť.

     Dnes nás pod svoje krídla uchýlila partia nadšencov z Krajského osvetového strediska Nitra na čele s Mgr. Gundovou, ale veľké pochopenie pre nás majú či už pani Holečková alebo Radecká, ale i vždy s úsmevom plniaci naše požiadavky pán Gombík. Verte, my si ich prístup veľmi vieme oceniť, lebo na našej pätnásťročnej ceste, sme toho zažili dosť a nebolo to vždy iba príjemné a milé, napriek tomu, že v konečnom dôsledku to naši členovia tak veľmi nepociťovali.

     Môžeme sa pochváliť i prvou webovou stránkou, ktorá síce prekonala neľahké útrapy začiatočníka, ale dnes je už stabilným prvkom na informačnej báze modernej komunikácie a bola majákom pre mnohých i dnešných členov, alebo aspoň navigovala kroky tých, ktorí sa nevedeli zorientovať.

     Záverom mi dovoľte poďakovať sa za pomoc Lydke Michaličkovej, Titusovi Tulinskému, Jožkovi Hrubému, Evke Tulinskej, ktorí mi najviac pomáhali prekonávať vznikajúce problémy, ale hlavne zabezpečovať chod klubu tak, ako sme to už niekoľkokrát hodnotili.

     Ďakujem vám všetkým, ktorí ste dnes tu ale i tým, ktorí majú záujem o život a chod nášho Klubu sclerosis multiplex Nitra.

     A viete aký je to fantastický pocit, keď z ústrania počujete „ to je náš klub, my máme svoj klub..“

     Prajem klubu ešte dlhú cestu s jasným cielom. Prajem všetkým jeho členom, ale nie len tým, aby dokázali v každej životnej situácii nájsť svetlo slnka a silu kolektívu, aby sa vždy vedeli správne zorientovať a dokázali sa podeliť i o to málo dobra, ktorým disponujú v danú chvíľu. Naše malé DOBRÁ totiž vytvárajú jedno velké spoločné DOBRO.

     Ďakujem nášmu hosťovi pánu primátorovi mesta Nitra, doc. Ing. Jozefovi Dvončovi, CSc., že si napriek zaneprázdnenosti počas pracovného týždna našiel chvíľu času dostať sa medzi ľudí, ktorým je niečo odopreté v ich živote, ale ktorí zato na ten život nenadávajú, ale svoju energiu pozitívne využívajú i pre prospech ostatných. A tým sme všetci bohatí hoc aj naša „kasa“ môže byt úplne prázdna. Ale vraj by nemala, lebo pán primátor sa rozhodol zo svojho fondu prispieť nášmu klubu zo svojho fondu k 15. výročiu sumou 15.000 Sk. I za toto sme mu veľmi vdační.

     Tak ako pán primátor, tak i každý úcastník bol dekorovaný nádhernou medailou klubu, ktorú, každú jednu vlastnoručne zhotovil Daniel Magušin, ktorý nás prekvapil množstvom prekrásnych výrobkov z keramiky. Určite to bude mať hodnotu i pre historikov, ak by náš klub vydržal i dalšie desaťročia nebodaj storočia. K tomu sme mu všetci zo srdca popriali veľa zdaru a výdrže, samozrejme i obetavých zástupcov vedenia.