Podaj pomocnú ruku jednému človeku a pomôžeš tým celému svetu. (Talmud)

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
20 Rokov
15 Rokov
10 Rokov


20 ROKOV

     Tento krát sa nemôžem sťažovať na malú účasť, lebo nám skoro aj chýbali stoličky a poniektorí, prevažne deti, sedeli aj v druhých radoch. Dokonca prišli i tí, ktorí sa ospravedlnili, lebo nakoniec zozbierali sily a poniektorí i centíky a ťahalo ich to k nám. Nálada bola perfektná, stoly sa prehýbali od všakovakých dobrôt a to asi tým, že všetko čo bolo na stoloch, pripravili naše členky klubu. Pomáhala im pri tom už naša dávna fanúška pani Pačutová, na ktorej obložené misy a najmä ruské vajíčka z domácej produkcie sa všetci tešili. Vlani sa po nich len tak zaprášilo, tak tento rok sme zabezpečili väčšie množstvo, aby bolo dostatok pre všetkých. Chybu nemali, tak ako po iné roky, ani zákusky od Majky Detkovej, ktoré doplnila svojimi tradičnými Ivetka Péterová. Chutné boli i „kabáče“ od Valachyovcov, pagáčikov od Anky Benčíkovej a vôbec všetko čo bolo na stole stálo za to ochutnať to. Veľké ĎAKUJEM patrí najmä Lydke Michaličkovej a Klárike Suchanovej. O tekutú časť občerstvenia sa postaral Jožko Hrubý.

     Lenka Hrajnohová priniesla krásnu výzdobu k výročiu a obrovskú slnečnicovú tortu. Aby ste si nemysleli, hlavne tí, čo ju neochutnali, že bola pečená zo slnečnice, nie iba tvar mala slnečnice a každému, kto ju okoštoval, chutila, lebo bola osviežujúca.

     Po zahájení, privítaní prítomných a ospravedlnení tých čo nemohli prísť, mimo iných i pána prednostu NK FN Nitra, doc. MUDr. Miroslava Brozmana, CSc., ktorý bol na seminári v Bratislave, kde mal prednášku práve o skleróze multiplex a deťoch, pán predseda NSK doc. Ing. Milan Belica, PhD bol na inej plánovanej akcii a Sonka v nemocnici, nás obveselili drážovskí dôchodcovia, sršiaci plní elánu, pesničkami z ich regiónu a pár slovami o ich skupine a zo života dediny, ktorá je v súčasnosti časťou mesta Nitra. Po nich mal slávnostný príhovor predseda klubu Anton Suchan, ktorý v skratke prebehol uplynuvších dvadsať rokov života nášho klubu. Spomenul aktivity, ktoré za uplynulé obdobie klub zrealizoval, no nezabudol ani na tých, ktorí náš klub nedobrovoľne opustili a ich pamiatku sme si uctili minútou ticha.

Ako prvý sa k nám prihovoril pán primátor doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc., ktorý vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí sú zainteresovaní do chodu a života klubu, za to, že zmierňujeme utrpenie zdravotne postihnutých, ktorým nie vždy a vo všetkom stíha pomáhať spoločnosť. Ubezpečil nás, že zo strany mesta Nitra, tá pomoc, v medziach možností, vždy príde a dvere k nemu osobne máme vždy otvorené. Pre vzájomnú komunikáciu ako i pre zabezpečovanie chodu klubu, daroval nám novučký notebook. Poďakovali sme sa obrovským potleskom a popriali jemu a ostatným spolupracovníkom veľa zdravia a spokojnosti.

     Po pánovi primátorovi požiadala o slovo pani riaditeľka Krajského osvetového strediska Nitra, Mgr. Daniela Gundová, ktorá prebehla pamäťou uplynulých dvadsať rokov, počas ktorých sledovala našu činnosť a najmä spoluprácu s predsedom, ktorému odovzdala ďakovný list a darček na pamiatku.

     Tak ako to bolo schválené na členskej schôdzi, predseda klubu odovzdal pánovi primátorovi dekrét o čestnom členstve klubu. Pán primátor ho s úctou prijal a následne sa ospravedlnil z ďalšej neúčasti na našom rokovaní, z dôvodu návštevy pána veľvyslanca Austrálie nášho mesta.

     Čestné členstvo obdržal i pán podnikateľ Trabalík, za dlhodobú ekonomickú podporu nášho klubu.

     Pani riaditeľke KOS Nitra Mgr. Gundovej, predseda odovzdal Ďakovný list, za morálnu podporu našej činnosti a najmä dlhodobej možnosti stretávania sa našich členov v ich zariadení, teda i miestnosti, kde konalo naše slávnostné posedenia a požiadal ju, aby poďakovanie tlmočila i svojim spolupracovníkom, ktorí nám vychádzajú v ústrety.

     Doc. MUDr. Brozmanovi odovzdá dekrét o čestnom členstve klubu a darček k 60. narodeninám osobne predseda klubu.

     Rekapituláciu života klubu spracovala na počítači a predviedla nám pani Mikulová, ktorej výdatne pomáhala Mgr. Evka Tulinská. Bolo to krásne a požiadali sme ich, aby to spracovali na nejaký dostupný nosič, aby sme to mohli rozdať všetkým záujemcom, ktorých sa hlásilo veľa.

     Básničky nám zarecitovali Adamko Detko, ale mladší, resp. najmladší so sesterničkou Nikolkou Bajtalovou.

     A začalo lepenie papierovej reťaze, tento krát so sťaženejšími podmienkami, lebo Dano Magušin so synom Lukáškom nám pridelili iba štyri lepidlá, asi sa báli, že budú musieť ísť merať reťaz až do Bratislavy. Nebolo to až tak ďaleko, ale nakoniec, aj za výdatnej pomoci sestričiek, sme prekonali vlaňajší rekord, keď reťaz bola dlhá 40 m a 30 cm. HURÁÁÁÁ. Podaktorí sme dostali od Lukáška Magušina vlastnoručne vyrobené mydielko s dvadsiatkou vo vnútri. Bolo to veľmi milé a ďakujeme za darček. Následne sme obdržali ceruzôčky a autičká obmotané čiernou cvernou. Kto vraj najrýchlejšie namotá autíčko na ceruzku, vyhrá. Víťazov bolo neúrekom, no tí lepší boli Martinka Jéneyová, Janko Detko a Oliverko Michalička.

     Záverom šantenia sme urobili obrovský spoločný KROK a prišli paparaci a fotilóóó sa o sto šesť.


↑ Hore



15 ROKOV

     Sme svojpomocnou skupinou občanov zdravotne postihnutých ochorením sclerosis multiplex, z regiónu Nitry. Po rozpade Zväzu invalidov a roztrieštení sa zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky, so skupinou rovnako zdravotne postihnutých, začali sme hľadať kontakty na občanov na spomínané ochorenie v spádovej oblasti Nitra.

     Po prvých obtiažnych a nie celkom úspešných krokoch, ktoré sa začali na jeseň roku 1990, sa nám podarilo zvolať začiatkom marca 1992, ustanovujúce zasadnutie Klubu sclerosis multiplex Nitra. Od tej doby podstata práce spočíva v aktivizácii zdravotne postihnutých na ochorenie sclerosis multiplex, ktorí sa po stanovení diagnózy uzatvárajú sami do seba, nakoľko vedomosti o ochorení boli veľmi strohé najmä medzi ostatnými spoluobčanmi. Vonkajšie prejavy ochorenia, problémy s chôdzou, stabilitou, zrakom a dalšie, ich ešte väcšmi tlačili do kúta a pocit hanby im zahatával cestu na verejnosť do bežného života, čím ešte viac znásoboval utrpenie a napomáhal progredovaniu choroby.

     Cieľom bolo a stále je dostať takýchto ľudí von z uzatvoreného priestoru i keď len malou formou kontaktu, navštevovaním klubu, kde sa budú stretávať rovnako postihnutí ľudia, ktorí si nemusia vysvetlovať vonkajšie prejavy ochorenia, ale skôr si vymienať skúsenosti pri zdolávaní prekážok spojených s ochorením, zmeny životosprávy, trávenie voľných chvíl a hľadanie spoločnej cesty.

     Po počiatočných pomalých rozbehoch, sa klub vo svojej činnosti rozbehol a začal si na svoje zasadnutia prizývať ľudí zo spoločenského, kultúrneho i vedeckého života, ktorí boli ochotní bez nároku na odmenu, podeliť sa o svoje skúsenosti a v neformálnej besede priviesť osadenstvo na iné myšlienky. Už i po zabehnutí činnosti klubu, sme sa museli potĺkať s problémami priestorov na zasadnutia klubov, nakoľko nie vždy sa našli ľudia s pochopením pre podporu takejto činnosti. I to odbúravalo veľa síl, ktoré sme mohli venovať činnosti klubu a svojim, ako ich nazývame „klubákom“.

     Vyššiu formu práce sme dosiahli organizovaním rekondičných pobytov, ktoré sa veľmi osvedčili a boli veľmi žiadané členmi nitrianskeho klubu, najmä preto, že sa na nich predvádzali relaxačné cvičenia. Na tieto aktivity bolo potrebné získať finančné prostriedky, ktoré sme získavali cestou spracovania projektov na granty a osobnými návštevami v organizáciách cestou sponzoringu.

     Po osobných skúsenostiach ako i pri napĺňaní hlavnej myšlienky o pomoci druhým, získali sme pre spoluprácu nestora jogy, aby sme spolu vybrali cviky, ktoré toto cvičenie a filozofia môžu eliminovať aspon čiastočne defekty, ktoré sprevádzajú vyššie spomínané ochorenie.

     Spracovali sme a obhájili dva projekty z prostriedkov PHARE, jeden na dodanie výpočtovej techniky a druhý podstatne väčší, na vyhotovenie videopásky s cvičením a k tomu, zadováženie publikácie, ktorá predvedené cviky popisuje a s nimi korešponduje. Táto pomôcka je vhodná nielen pre zdravotne postihnutých ochorením sclerosis multiplex, ale i pre iných a to nielen zdravotne postihnutých (pre všetkých, ktorí chcú pomôct svojmu zdraviu a tým predchádzať ochoreniam).

     Doposiaľ každoročne organizujeme rekondičné pobyty členov klubu sclerosis multiplex Nitra, so snahou ich skvalitnenia resp. prechodu na rekondično-rehabilitačné pobyty s orientovaním sa na zariadenia poskytujúce služby i vozičkárom, napriek tomu, že finančné nároky na takéto pobyty sú omnoho vyššie. Účel je však pre nás dominantným a rozhodujúcim faktorom.

     Jedným zo zamyslenia sa hodným prvkov v živote klubu, pre jeho úspešné napredovanie, je dlhodobý a pretrvávajúci výkon funkcie predsedu klubu, ktorý síce svoju dobrovolnú a nehonorovanú prácu vykonáva nepretržite od počiatkov, a ako to bolo spomenuté vyššie, i keď začiatky boli skôr odrádzajúce ako povzbujúce, jeho viera v dobro človeka a v naplnení svojho poslania, ako i v obklopení sa ľudmi, ktorí sú mu nápomocní, nakoľko ochorenie si vyberá svoju daň pomaly, je silnejšia ako pohodlie nečinnosti. Treba zvážiť či je to všetko na prospech klubu, aby sa jeho prvopočiatočná myšlienka nezvrhla a aby chodiť na zasadnutia klubu boli stále zaujímavé a atraktívne pre všetkých členov klubu.

     Zasadnutia sú medzi členmi obľúbené a radosť pri stretnutiach je najväcšou a často krát jedinou odmenou. Tohto roku si pripomíname pätnáste výročie od počiatočných krokov svojej dobrovolníckej práce, pričom si ani neuvedomujeme, že naše kroky raz budú takto hodnotené.

     Väcšina zdravotne postihnutých na ochorenie sclerosis multiplex sa potýka s problémami návratu do spoločenského života, nakoľko si myslí, že vonkajšie prejavy ochorenia im v tom bránia. Vytváranie svojpomocných skupín napomáha v značnej miere prekonávať tieto problémy, lebo ak sa už človek rozhýbe tým, že sa zúčastňuje zasadnutí klubu, i ked iba aspoň sporadicky, dochádza u neho i nevedomky ku kontaktu s okolím, ktoré nepriamo vníma a pomaly sa u neho odbúrava pocit strachu a pocit sledovanosti okolia. Narušením tejto bariéry sa sám odváži prísť do kolektívu a tým sa jeho život stáva zmysluplnejší a plnohodnotnejší, stáva sa i pre svoje okolie znesitelnejším, čím zmenšuje možnosť vytvárania stresových situácií.

     Dôležitosť nášho konania pre skupinu zdravotne postihnutých a to i na ochorenie sclerosis multiplex je najmä v tom, že im pomáha neformálnou formou dokázať, že i so zdravotným postihnutím sa dá žiť plnohodnotný život, len je si potrebné uvedomiť podmienky, za ktorých to všetko ide. Nie plakať nad osudom života a „lamentovaním“ nad nemohúcnosťou, ale pozitívnym pohľadom a radosťou z toho čo mi je umožnené a snahou dosiahnuť ešte trochu viac, čím si sami podvedome pripravujeme motiváciu.

     Výsledkom nášho snaženia je spokojnosť na tvárach okolia, v ktorom pôsobíme, radosť so stretnutí, ako i radosť z nášho občasníka, ktorý už deviatym rokom vychádza pod názvom Zoborské kluboviny. Tešia sa z neho najmä už nechodiaci, ktorým sa priblíži život z diania klubu, ked už sa ho sami nemôžu zúčastniť priamo a osobne na zasadnutiach klubu.

     Rekapitulácie mne osobne nikdy neboli sympatické, lebo pripomínali, že starneme a že ubehol určitý kus nášho života. Na druhej strane som spokojný, že sám sebe môžem zaspievať cast známej piesne „.... žiť zato stálo ...“ A to je to podstatné, čo má zmysel i pre tento kolektív a pre dalšie napredovanie života a existencie tohto kolektívu, ktorý nesie, napriek mnohým neprajníkom a závistlivcom, pekný názov „Klub sclerosis multiplex Nitra“. Som pyšný na to, že naši členovia sa hrdia, že sú jeho členmi na verím, že sami spravia všetko preto, aby táto hrdosť pretrvávala a napomáhala napĺňať jeho poslanie.

     Tieto stroho rekapitulované kroky našej doterajšej činnosti neboli samovolné, ich odvíjanie je späté s menom, žial dnes už zosnulého Dr. Csádera, ktorý sa nás ujal ako opustené mláda, ktoré má snahu po živote, ale nevie kam sa pohnúť a čo očakávať od okolitého života. Dodnes nám držia palce zástupcovia Klinickej psychológie, ktorých taktiež pomocná ruka, hlavne v začiatkoch bola nadmieru cenná. Velmi si ceníme spoluprácu zástupcov Mestského zastupiteľstva, ktorí nám pomohli pri hľadaní priestorov na naše schádzanie sa. Určitú dobu nám boli i finančne nápomocní, široký záber členskej základne čo do teritória, však ukončil tento bod spolupráce. Nie len ekonomická pomoc Neurologickej nadácie, ale priamy kontakt s prednostom Neurologickej kliniky doc. MUDr. Miroslavom Brozmanom, CSc., bol morálnou podporou našej práce. Nezabudnuteľnými svetielkami na našej ceste zašedlým životom boli dve hviezdičky - pani Dr. Brežná a pán Letko. Dodnes v nás rezonujú ich rady a nepredstieraná láska k nám.

     Mali sme veľa sponzorov, najvytrvalejšími zostali CESTY NITRA, a. s. a súkromný podnikateľ pán Marián Trabalík. Nezabúdame však ani na Slovenskú poisťovnu, Podravku či Nitriansku komunálnu spoločnosť.

     Dnes nás pod svoje krídla uchýlila partia nadšencov z Krajského osvetového strediska Nitra na čele s Mgr. Gundovou, ale veľké pochopenie pre nás majú či už pani Holečková alebo Radecká, ale i vždy s úsmevom plniaci naše požiadavky pán Gombík. Verte, my si ich prístup veľmi vieme oceniť, lebo na našej pätnásťročnej ceste, sme toho zažili dosť a nebolo to vždy iba príjemné a milé, napriek tomu, že v konečnom dôsledku to naši členovia tak veľmi nepociťovali.

     Môžeme sa pochváliť i prvou webovou stránkou, ktorá síce prekonala neľahké útrapy začiatočníka, ale dnes je už stabilným prvkom na informačnej báze modernej komunikácie a bola majákom pre mnohých i dnešných členov, alebo aspoň navigovala kroky tých, ktorí sa nevedeli zorientovať.

     Záverom mi dovoľte poďakovať sa za pomoc Lydke Michaličkovej, Titusovi Tulinskému, Jožkovi Hrubému, Evke Tulinskej, ktorí mi najviac pomáhali prekonávať vznikajúce problémy, ale hlavne zabezpečovať chod klubu tak, ako sme to už niekoľkokrát hodnotili.

     Ďakujem vám všetkým, ktorí ste dnes tu ale i tým, ktorí majú záujem o život a chod nášho Klubu sclerosis multiplex Nitra.

     A viete aký je to fantastický pocit, keď z ústrania počujete „ to je náš klub, my máme svoj klub..“

     Prajem klubu ešte dlhú cestu s jasným cielom. Prajem všetkým jeho členom, ale nie len tým, aby dokázali v každej životnej situácii nájsť svetlo slnka a silu kolektívu, aby sa vždy vedeli správne zorientovať a dokázali sa podeliť i o to málo dobra, ktorým disponujú v danú chvíľu. Naše malé DOBRÁ totiž vytvárajú jedno velké spoločné DOBRO.

     Ďakujem nášmu hosťovi pánu primátorovi mesta Nitra, doc. Ing. Jozefovi Dvončovi, CSc., že si napriek zaneprázdnenosti počas pracovného týždna našiel chvíľu času dostať sa medzi ľudí, ktorým je niečo odopreté v ich živote, ale ktorí zato na ten život nenadávajú, ale svoju energiu pozitívne využívajú i pre prospech ostatných. A tým sme všetci bohatí hoc aj naša „kasa“ môže byt úplne prázdna. Ale vraj by nemala, lebo pán primátor sa rozhodol zo svojho fondu prispieť nášmu klubu zo svojho fondu k 15. výročiu sumou 15.000 Sk. I za toto sme mu veľmi vdační.

     Tak ako pán primátor, tak i každý úcastník bol dekorovaný nádhernou medailou klubu, ktorú, každú jednu vlastnoručne zhotovil Daniel Magušin, ktorý nás prekvapil množstvom prekrásnych výrobkov z keramiky. Určite to bude mať hodnotu i pre historikov, ak by náš klub vydržal i dalšie desaťročia nebodaj storočia. K tomu sme mu všetci zo srdca popriali veľa zdaru a výdrže, samozrejme i obetavých zástupcov vedenia.    




↑ Hore



10 ROKOV

     V nitrianskom klube sme si pripomenuli desiate výročie od jeho založenia na slávnostnom zasadnutí.

     Bol to skromný, ale krásny zážitok, keď sa naši členovia, každý podľa svojich možností, schopností a podľa osobného citu ku klubu realizoval pre jeho čo najhonosnejšie vyznenie. Kto čo mohol priniesol a neboli iba veci na konzumáciu, ale i vlastné výtvory a Evka Tulinská zabezpečila hudobnú skupinu DIVOKVET, ktorá krásnym a precíteným prednesom povýšila slávnostného ducha oslavy. Dokonca tí, ktorí sme sa podpísali do našej kroniky, obdržali sme od nej pamätné perníkové medaily, špeciálne a jedinečne zhotovené k tejto príležitosti. Pôsobili sme navzájom ako veľká rodinka, každý mal záujem na povýšení honosy zasadnutia, pomáhal a nečakal so založenými rukami až sa k nemu niečo dostane.

     Stoly sa prehýbali od dobrôt a človek bol v rozpakoch, ktoré okúsiť, až sa nám z toho hlavy točili, naviac, že boli neskutočne dobré a to preto, lebo ich pripravovali ľudia s láskou. Nikto nevyzdvihoval jedno nad druhé, všetko krásne zapadlo do seba a tvorilo nádhernú harmóniu sladkého so slaným a suchého s mokrým. Všetko prebiehalo v krásnej pohode akoby sme ani iné problémy nemali.

     Pán prednosta neurologickej kliniky h.doc. MUDr. Miroslav Brozman, CSc. nám v svojom príhovore priblížil skutkový stav jednak po línii lekárskej vedy, ale i po línii finančných možností využitia doterajších poznatkov medicíny. Vlial do nás silu pokračovať v našej práci, čo potvrdil konkrétnou podporou našej činnosti dotáciami, ktoré prisľúbil i do budúcnosti, ak však i na ich nadáciu nepritlačí rameno neprajnosti zákona, no najmä duševnou podporou ďalších našich krokov, pri pohľade na ťažkosti celého nášho zdravotníctva.

     Veľmi radi sme medzi nami privítali našich nestorov, pani RNDr. Brežnú a pána Letku, ktorí napriek svojmu vysokému veku a osobným starostiam, vedia si nájsť trochu času,  prídu medzi nás vždy s niečím novým a hlavne, dobre sa cítia medzi nami. Dávajú nám návody ako sa možno s ťažkosťami, ktoré nám život a naše ochorenie prináša, pokúsiť popasovať, lebo konečný výsledok je pozitívny iba pre toho, kto nie je pasívny. Rozobrali sme spoločne uplynulé obdobie, plné úspešných akcií a krokov, ale zamysleli sme sa i nad tým, čo sa nám nie vždy podarilo dotiahnuť do zdarného konca.

     Pripomenuli sme si našich najvernejších a najdlhších partnerov, najmä už vyššie spomínanú Neurologickú nadáciu Nitra, vedenie mesta Nitry, CESTY NITRA, a. s., INEKORS, ale i súkromné osoby.

     Spomenuli sme si, a tak trochu s pýchou, na jeden z našich výtvorov, videokazetu s knihou o cvičení s jogovými prvkami pre postihnutých, čím sme chceli dať najavo, že chceme si pomáhať i sami a nečakáme pomoc iba od druhých. Mnohým to pomohlo i pri prekonávaní fyzických ale i psychických problémov. Mrzí nás len jedno, že táto pomôcka, ktorú sme neurobili iba pre členov klubu, ale pre všetkých postihnutých, najmä ochorením sclerosis multiplex, nenašla v našich celoslovenských radoch očakávanú odozvu.

     Bokom spomínania neostali ani prvé krôčiky so službami internetu, ako vôbec prvých v našej komunite na Slovensku a taktiež naše Zoborské kluboviny, ktoré sú vo štvrtom roku vydávania.

     Opomenúť sa nedali ani naše, už i ostatnej verejnosti dobre známe VIKREKY, čiže víkendové rekondície. Je to tak trochu naša špecialita, ku ktorej nás primäla vôľa členov klubu, radšej sa stretnúť trikrát do roka na kratšiu dobu ako raz na dlhšiu. Pozitívne sme sa vyjadrili o spolupráci s vedením zväzu a ostatnými klubmi, kde prepojenie a tok informácií využívame každou možnou formou. Potvrdením uvedeného bola i účasť predsedu SZSM pána Surgoša s tajomníčkou pani Hebertovou.
Žiaľ priestorové i finančné problémy nám nedovolili pozvať i zástupcov ostatných klubov, za čo sa im úprimne ospravedlňujeme a veríme, že raz príde čas, kedy i my budeme mať už kľud so zabezpečovaním miesta zasadnutia. I so slzou v oku, ale i s radosťou pri srdiečku sme spomínali na našich „ďaleko cezpoľných“ členov klubu, ktorých sme skryli pod naše krídla a ktorí sa už dnes vytvárajú vlastné kluby a tým napomáhajú vo svojom okolí prekonávať ostych a neistotu v prekonávaní problémov spojených s našim ochorením. Členské platia inde, ale v našich mysliach zostávajú. Prítomným hosťom, ako i najvytrvalejším pomocníkom, pani Michaličkovej a pánovi Ing. Tulinskému, odovzdal predseda klubu Anton Suchan, ďakovné listy.
V družnej debate sme si ani neuvedomili ako nám ubehol čas a tak sme sebe, ale i všetkým SM-károm popriali veľa krásnych dní, plných lásky, spokojnosti a vďačnosti za to, že nám ráno keď sa prebudíme, slniečko vkladá do našej schránky po kúskoch dobrej energie, ktorou nie sme oprávnení hazardovať, ale hospodárne ju využívať, prípadne sa s ňou podeliť s tými, ktorým sa jej neušlo dostatok.

     Lebo len ten, kto sa vie i s málom rozdeliť s druhým, je naozaj bohatý. Nie výška konta v peňažných ústavoch, ale počet ozajstných priateľov a počet rozdaných úsmevov na tvárach nešťastných je devízou, ktorá nestráca na sile a kvalite ani pri zmenách spoločenských pomerov, či devalvácii meny. Sila daru je nekonečná a narastá štvorcom vlastného vkladu a vracia sa kubatúrou radosti obdarovaného. Možno to celkom matematicky nesedí, ale verím v podstatu veci, radosti pre radosť druhým.
     Buďme bohatí radosťou a úsmevom druhých.   



↑ Hore





KSMNR Novomeského 3/5, 949 11 Nitra, tel: 037/773 22 99, mobil: 0904 547 106, email: suchan@ksmnr.sk, suchanton@gmail.com
www.itc-nr.sk